Marek BOTEV
Od útleho veku som počúval muziku väčšinou slovenských a českých skupín, ako napr.: Elán, Modus, Prúdy, Katapult, Olympic a mnoho iných. Rád som si pospevoval ich pesničky a túžil som po tom, aby som si ich raz mohol aj ja zahrať. Od 13-tich rokov som začal navštevovať ĽŠU, kde som sa učil hrať na gitaru. Prvú gitaru mi kúpil môj otec, bola to španielka a ja som bol veľmi hrdý a šťastný, že ju mám. Učil som sa hrať akordy, postupne zopár ľudových pesničiek a neskôr som presedlal aj na moderné.
Pri Strednej škole poľnohospodárskej v Rimavskej Sobote, na ktorej som študoval, bol domov mládeže, kde som počas štúdia býval. Bola tam už založená kapela UDH - Úder dutých hláv, do ktorej som sa pridal aj ja. Hrali sme pesničky v štýle hard - rocku. No kapela nefungovala dlho, pretože niektorí jej členovia skončili štúdium a zostali sme len dvaja. Ja - elektrická gitara a spev a Attila Demeter - bicie.
Na „troskách“ UDH vznikla v roku 1990 nová kapela Smile. Na začiatku sme boli len my dvaja, no netrvalo to dlho kým do kapely pribudla skvelá žena, pani Marika Páková, vtedy vychovávateľka v domove mládeže a vedúca umeleckého krúžku, do ktorého sme ako kapela patrili. Dodnes si spomínam na túto úžasnú ženu. „Naša mama“, ako sme ju všetci volali, to mala všetko „pod palcom“. Veľmi nám so všetkým pomáhala a keďže nám chýbala v kapele basgitara, urobila pre nás čosi úžasné, neváhala, zobrala do rúk basgitaru a začala skúšať na nej hrať, učiť sa naše nové pesničky a aj spievať. Takže odrazu sme tvorili trio. Marikin hlas znel ako hlas známej speváčky Gianny Ganninni. No skvelé. Rozbehli sme sa fajn. Hrávali sme spolu na rôznych súťažiach: Zlatý slávik - internátna súťaž - v ktorej sme zakaždým zožali najväčší úspech; Gemerská ruža – súťaž skupín z celého Gemera - tu sme získali I. miesto v roku 1992. To boli najkrajšie chvíle môjho študentského života.
A to, že muziky som stále nemal dosť značí, že som hral cez víkendy ešte v dvoch kapelách z Brezna: Black & White a v kapele Nucleus.
Nakoniec som „zakotvil“ v skupine Blindman z Brezna, kde hrám, spievam a skladám piesne spolu so s Milanom Kvietkom. Miňo je človek, ktorý rytmus cíti svojim srdcom, celé dni žije muzikou. Je to v mojich očiach úžasný človek, ktorý vie, čo chce a neoblomne ide za svojím vysneným cieľom napriek nepriazni osudu a mnohým zdravotným problémom - nie je len nevidiacim. Od neho som sa naučil veľa nového - „ťažké akordy“, ponímanie muziky v stále novších dimeziách. Myslím si, že môj repertoár je pre skupinu zaujímavým obohatením.
Máme za sebou mnoho skvelých koncertov a ešte viac perfektných zážitkov z rôznych akcií, na ktorých sme účinkovali. Nápady na nové skladby, niekedy z mojej a niekedy z Miňovej strany, neustále pribúdajú. Keď pripravujeme album alebo koncerty, skúšame v Miňovej obývačke – „našej skúšobni“. Na každej našej skúške je vždy perfektná atmosféra bez stresu, zlej nálady a hádok. Dúfame, že nám to všetko vydrží čo najdlhšie, najlepšie by bolo navždy, pokiaľ nám bude hudba robiť v našom živote radosť...