ČI JESTO PRAVDA NA SVETE?
Milan Kvietok / Milan Rúfus (zo zb. Sobotné večery)
Život náš, ty temný, krásny, krutý,
všetko si ber, ale jedno nie
celý vesmír do neho sa zrúti,
ak by človek stratil svedomie.
Mal by oči, ale bol by slepý,
sýty by bol a žil o hlade
prázdny ako pohodené črepy
na zemi – v tej krásnej záhrade.
A ja slepý, vidím na dno dejov
preto si ťa pravda, nepustím
slniečko, čo hreje nad nádejou
studňa, ktorá chladí na púšti.
Riekla však, že býva zemi soľou
ten, kto koná, čo mu káže čas,
a preto jej kde bolo - tam bolo
bolo blízko, lebo bolo v nás.“